Gaugopa is now fully working on nurturing goushala. The reason is that, it is important to pay more attention to the existing local indigenious cows, especially the regional cows of Karnataka to preserve and breed them. Currently there are 4 Goushala of, "One Goushala - One breed". 3 Goushala make Ghee and 1 cowshed makes manure. Gaugop is responsible for delivering its products directly to the customers and fully cooperating. In addition 9 cow sheds (one with pure different indigenious cows. No jersey, no HF or no cross breeds) are working for marketing of cow dung and cow urine products. In this way, tending to the Atma Nirbhara Goshala.
ಗೌಗೋಪ ಈಗ ಸಂಪೂರ್ಣವಾಗಿ ಪೋಷಣೆಯ ಕೆಲಸ ಮಾಡ್ತಾ ಇದೆ. ಕಾರಣ ಪ್ರಸ್ತುತ ಇರುವ ದೇಶಿಯ ಅದರಲ್ಲೂ ಕರ್ನಾಟಕದ ಪ್ರಾದೇಶಿಕ ಗೋವುಗಳ ಬಗ್ಗೆ ಹೆಚ್ಚಿನ ಗಮನ, ಉಳಿಸಿ ಬೆಳೆಸುವುದೇ ಮುಖ್ಯವಾಗಿದೆ. ಸದ್ಯಕ್ಕೆ ಒಂದು ಗೋಶಾಲೆ - ಒಂದೇ ತಳಿಯಿರುವ 4 ಗೋಶಾಲೆಗಳಿವೆ. 3 ಗೋಶಾಲೆಗಳಿಂದ ತುಪ್ಪವನ್ನು ಮಾಡುತ್ತೇವೆ ಮತ್ತು 1 ಗೋಶಾಲೆ ಗೊಬ್ಬರವನ್ನು ತಯಾರಿಸುತ್ತದೆ. ಅದರ ಉತ್ಪನ್ನಗಳನ್ನು ನೇರವಾಗಿ ಗ್ರಾಹಕರಿಗೆ ತಲುಪಿಸುವ ಜವಾಬ್ದಾರಿ ಮತ್ತು ಸಂಪೂರ್ಣ ಸಹಕಾರ ಗೌಗೋಪ ಮಾಡುತ್ತಾ ಇದೆ. ಇದಲ್ಲದೆ 9 ಗೋಶಾಲೆಗಳು (ಸಂಪೂರ್ಣ ದೇಶಿಯ ಗೋವಿರುವಂತಹದ್ದು. ಇಲ್ಲಿ ಒಂದು ಜರ್ಸಿ, HF ಅಥವಾ ಕ್ರಾಸ್ ಆಗಿರುವಂತಹದ್ದು ಇಲ್ಲ) ಸೆಗಣಿ ಮತ್ತು ಗೋಮೂತ್ರದಿಂದ ಮಾಡುವ ಉತ್ಪನ್ನಗಳ ಮಾರುಕಟ್ಟೆಗೆ ಕೆಲಸ ಮಾಡ್ತಾ ಇದ್ದೇವೆ. ಈ ರೀತಿಯಲ್ಲಿ ಆತ್ಮ ನಿರ್ಭರ ಗೋಶಾಲೆಯನ್ನು ಪ್ರವೃತ್ತಿಸುವುದು.
गौगोपा अब पूरी तरह से पोषण पर काम कर रहे हैं। इसका कारण यह है कि मौजूदा स्थानीय गायों, खासकर कर्नाटक की क्षेत्रीय गायों के संरक्षण और पालन-पोषण पर अधिक ध्यान देना जरूरी है। एक गौशाला एक ही नस्ल - इस से संरक्षण के सात संवर्धन भी प्राकृतिक तरीके के सात होगा। इस कार्य मैं, हमारे सात 4 गौशाला जुड़चुका हैं। 3 गौशालाएँ घी बनाती हैं और 1 गौशाला खाद बनाती है। गौगोप इन गौशाला से उत्पादों को सीधे ग्राहकों तक पहुंचाने और पूरा सहयोग करने के लिए जिम्मेदार है। इसके अलावा 9 गौशालाएं (एक शुद्ध घरेलू गाय वाली है। यहां कोई जर्सी, HF या क्रॉस नहीं है) गाय के गोबर और गोमूत्र उत्पादों के विपणन के लिए काम कर रही हैं। इस तरह आत्म निर्भर गौशाला की देखभाल कर रहे हैं।
In the past History –
The nutritious raw fodder, in the foothill pastures where Cows graze, resulted in such Cow's milk, Goumaya and Cow-mutra to provide good immunity to the mankind. According to our forefathers, 400 years ago in the history of Karnataka, cows used to yield 6-8 liters of milk on an average. There existed more cows than human population; today we have only 22% of desi Cow vis a viz human population.
There are innumerable reasons for this situation. We haven't focused on this issue since 1900’s. In an attempt to boost the dairy economy in 1970’s, as an alternative system, foreign milking animals were introduced. Operating it like an industry, we are only focusing on the financial benefit. As a result, the health of the Desi Cow, agriculture and mankind are completely ruined. A life without health, agriculture without crops, has nothing to contribute to the country. Instead, they become a burden. Industry, good education, scientist, soldiers are needed for a country to function.
ಹಿಂದಿನ ಇತಿಹಾಸದಲ್ಲಿ -
ಪೌಷ್ಠಿಕಾಂಶವುಳ್ಳ ಹಸಿ ಮೇವು, ಹಸುಗಳು ಮೇಯುವ ಬೆಟ್ಟದ ಹುಲ್ಲುಗಾವಲುಗಳಲ್ಲಿ, ಹಸುವಿನ ಹಾಲು, ಗೋಮಯ ಮತ್ತು ಗೋಮೂತ್ರವು ಮನುಕುಲಕ್ಕೆ ಉತ್ತಮ ರೋಗನಿರೋಧಕ ಶಕ್ತಿಯನ್ನು ಒದಗಿಸಲು ಕಾರಣವಾಗಿದೆ. ನಮ್ಮ ಪೂರ್ವಜರ ಪ್ರಕಾರ ಕರ್ನಾಟಕದ ಇತಿಹಾಸದಲ್ಲಿ 400 ವರ್ಷಗಳ ಹಿಂದೆ ಹಸುಗಳು ಸರಾಸರಿ 6-8 ಲೀಟರ್ ಹಾಲು ನೀಡುತ್ತಿದ್ದವು. ಮಾನವ ಜನಸಂಖ್ಯೆಗಿಂತ ಹೆಚ್ಚು ಹಸುಗಳು ಅಸ್ತಿತ್ವದಲ್ಲಿದ್ದವು; ಇಂದು ನಾವು ಕೇವಲ 22% ದೇಶಿ ಹಸುಗಳನ್ನು ಹೊಂದಿದ್ದೇವೆ, ಅಂದರೆ ಮಾನವ ಜನಸಂಖ್ಯೆ.
ಈ ಪರಿಸ್ಥಿತಿಗೆ ಅಸಂಖ್ಯಾತ ಕಾರಣಗಳಿವೆ. 1900 ರಿಂದ ನಾವು ಈ ವಿಷಯದ ಬಗ್ಗೆ ಗಮನಹರಿಸಿಲ್ಲ. 1970 ರ ದಶಕದಲ್ಲಿ ಡೈರಿ ಆರ್ಥಿಕತೆಯನ್ನು ಉತ್ತೇಜಿಸುವ ಪ್ರಯತ್ನದಲ್ಲಿ, ಪರ್ಯಾಯ ವ್ಯವಸ್ಥೆಯಾಗಿ, ವಿದೇಶಿ ಹಾಲುಕರೆಯುವ ಪ್ರಾಣಿಗಳನ್ನು ಪರಿಚಯಿಸಲಾಯಿತು. ಇದನ್ನು ಉದ್ಯಮದಂತೆ ನಡೆಸಿಕೊಂಡು ಬರುತ್ತಿದ್ದು, ಆರ್ಥಿಕ ಲಾಭದತ್ತ ಮಾತ್ರ ಗಮನ ಹರಿಸುತ್ತಿದ್ದೇವೆ. ಇದರಿಂದ ದೇಸಿ ಹಸುವಿನ ಆರೋಗ್ಯ, ಕೃಷಿ, ಮನುಕುಲ ಸಂಪೂರ್ಣ ಹಾಳಾಗಿದೆ. ಆರೋಗ್ಯ ಇಲ್ಲದ ಬದುಕು, ಬೆಳೆ ಇಲ್ಲದ ಕೃಷಿ, ದೇಶಕ್ಕೆ ಯಾವ ರೀತಿ ಕೊಡುಗೆ ಆಗುವುದಿಲ್ಲ. ಬದಲಾಗಿ, ಅವರು ಹೊರೆಯಾಗುತ್ತಾರೆ. ದೇಶ ಕಾರ್ಯ ನಿರ್ವಹಿಸಲು ಕೈಗಾರಿಕೆ, ಉತ್ತಮ ಶಿಕ್ಷಣ, ವಿಜ್ಞಾನಿ, ಸೈನಿಕರು ಬೇಕು.
पिछले इतिहास में -
पौष्टिक कच्चा चारा, गाय का दूध, गाय का गोबर और गोमूत्र मानव जाति को अच्छी रोग प्रतिरोधक क्षमता प्रदान करने के लिए जिम्मेदार हैं। हमारे पूर्वजों के अनुसार 400 साल पहले कर्नाटक के इतिहास में गाय 6-8 लीटर दूध देती थी। इंसानों की आबादी से ज्यादा गायों का अस्तित्व; आज हमारे पास केवल 22% देशी गायें हैं, यानी मानव आबादी बाद चुका हैं
इस स्थिति के असंख्य कारण हैं। हमने 1900 के बाद से इस मुद्दे पर ध्यान नहीं दिया है। 1970 के दशक में डेयरी अर्थव्यवस्था को प्रोत्साहित करने के प्रयास में, एक वैकल्पिक प्रणाली के रूप में, विदेशी दूध देने वाले पशुओं को पेश किया गया। हम इसे एक व्यवसाय की तरह चला रहे हैं और हम केवल वित्तीय लाभ पर ध्यान केंद्रित कर रहे हैं। इससे देसी गाय का स्वास्थ्य, कृषि और मानव जाति पूरी तरह से चौपट हो गई है। स्वास्थ्य के बिना जीवन, फसलों के बिना कृषि, देश के लिए किसी भी तरह से योगदान नहीं करेगी। बल्कि बोझ बन जाते हैं। देश चलाने के लिए उद्योग, अच्छी शिक्षा, वैज्ञानिक, सैनिक चाहिए।
A healthy and sustainable food system is very important for all these to happen. How long can food be imported from abroad? It should be a process of growing within the country to attain self-sufficiency. Isn’t it true that agriculture is the basic source for food? If you look at the real history of Bharath, 400 years before, you will know that we used to export food to the whole world. Even now we can attain such state. For all this to happen, protection and improvement of the original Desi Cow breed is the best sustainable solution. If Desi Cow breed is strengthened, many benefits will get activated, like good agriculture, superior crops, good industries and a healthy life to the mankind. We need to act in this direction.
Do cows need good food too? This Abhiyana was started with this aspect in mind. Gaugopa is responsible for providing proper Cow Food (Dry grass, corn or maize stubble with honey) and medicated herd to the Desi Cows of the Gou-shala. It changes with time.
ಇವೆಲ್ಲವೂ ಸದೃಢವಾಗಿರಬೇಕಾದರೆ ಆರೋಗ್ಯಕರ ಮತ್ತು ಸುಸ್ಥಿರ ಆಹಾರ ವ್ಯವಸ್ಥೆ ಬಹಳ ಮುಖ್ಯ. ವಿದೇಶದಿಂದ ಎಷ್ಟು ಸಮಯದವರೆಗೆ ಆಹಾರವನ್ನು ಆಮದು ಮಾಡಿಕೊಳ್ಳಬಹುದು? ಸ್ವಾವಲಂಬನೆ ಸಾಧಿಸಲು ದೇಶದೊಳಗೆ ಬೆಳೆಯುವ ಪ್ರಕ್ರಿಯೆಯಾಗಬೇಕು. ಕೃಷಿಯು ಆಹಾರದ ಮೂಲ ಮೂಲವಾಗಿದೆ ಎಂಬುದು ನಿಜವಲ್ಲವೇ? 400 ವರ್ಷಗಳ ಹಿಂದೆ ಭರತದ ನಿಜವಾದ ಇತಿಹಾಸವನ್ನು ನೋಡಿದರೆ, ನಾವು ಇಡೀ ಜಗತ್ತಿಗೆ ಆಹಾರವನ್ನು ರಫ್ತು ಮಾಡುತ್ತಿದ್ದೆವು ಎಂದು ನಿಮಗೆ ತಿಳಿಯುತ್ತದೆ. ಈಗಲೂ ನಾವು ಅಂತಹ ಸ್ಥಿತಿಯನ್ನು ಸಾಧಿಸಬಹುದು. ಇದೆಲ್ಲವೂ ಆಗಬೇಕಾದರೆ, ಮೂಲ ದೇಸಿ ಹಸುವಿನ ರಕ್ಷಣೆ ಮತ್ತು ಸುಧಾರಣೆ ಅತ್ಯುತ್ತಮ ಸಮರ್ಥನೀಯ ಪರಿಹಾರವಾಗಿದೆ. ದೇಸಿ ತಳಿಯನ್ನು ಬಲಪಡಿಸಿದರೆ ಉತ್ತಮ ಕೃಷಿ, ಉತ್ಕೃಷ್ಟ ಬೆಳೆಗಳು, ಉತ್ತಮ ಕೈಗಾರಿಕೆಗಳು ಮತ್ತು ಮನುಕುಲಕ್ಕೆ ಆರೋಗ್ಯಕರ ಜೀವನ ಮುಂತಾದ ಅನೇಕ ಪ್ರಯೋಜನಗಳು ಸಕ್ರಿಯವಾಗುತ್ತವೆ. ಈ ದಿಕ್ಕಿನಲ್ಲಿ ನಾವು ಕಾರ್ಯನಿರ್ವಹಿಸಬೇಕಾಗಿದೆ.
ಹಸುಗಳಿಗೂ ಒಳ್ಳೆಯ ಆಹಾರ ಬೇಕೇ? ಈ ಅಂಶವನ್ನು ಗಮನದಲ್ಲಿಟ್ಟುಕೊಂಡು ಈ ಅಭಿಯಾನವನ್ನು ಪ್ರಾರಂಭಿಸಲಾಗಿದೆ. ಗೋಶಾಲೆಯಲ್ಲಿರುವ ದೇಸಿ ಹಸುಗಳಿಗೆ ಸರಿಯಾದ ಆಹಾರ (ಒಣ ಹುಲ್ಲು, ಜೋಳ ಅಥವಾ ಜೇನುತುಪ್ಪದೊಂದಿಗೆ ಮೆಕ್ಕೆಜೋಳದ ಕಡ್ಡಿ) ಮತ್ತು ಔಷಧೀಯ ಹಿಂಡಿಯನ್ನು ಒದಗಿಸುವ ಜವಾಬ್ದಾರಿಯನ್ನು ಗೌಗೋಪಾ ಹೊಂದಿದೆ. ಕಾಲಕ್ಕೆ ತಕ್ಕಂತೆ ಇದು ಬದಲಾಗುತ್ತದೆ.
इन सभी के मजबूत होने के लिए एक स्वस्थ और टिकाऊ खाद्य प्रणाली बहुत जरूरी है। विदेश से कब तक आहार आयात किया जा सकता है? आत्मनिर्भरता प्राप्त करना देश के भीतर विकास की एक प्रक्रिया होनी चाहिए। क्या, यह सच नहीं है कि कृषि भोजन का मुख्य स्रोत है? 400 साल पहले भारत का वास्तविक इतिहास देखें तो पता चलेगा कि हम पूरी दुनिया को धान्य निर्यात करते थे। अब भी हम ऐसी अवस्था प्राप्त कर सकते हैं। यदि यह सब होना है तो मूल देसी गाय का संरक्षण और सुधार ही सबसे अच्छा स्थाई समाधान है। देसी नस्ल को मजबूत करने से, बेहतर कृषि, समृद्ध फसलें, बेहतर उद्योग और मानव जाति केलिए स्वस्थ जीवन जैसे कई लाभ सक्रिय होंगे। हमें इस दिशा में कार्य करने की आवश्यकता है।
क्या गायों को भी अच्छे भोजन की आवश्यकता होती है? इसी बात को ध्यान में रखकर यह अभियान शुरू किया गया है। गौगोपा, गोशाला में देसी गायों को उचित चारा (पौष्टिकांशयुक्त सूखी हरा या सूखा घास - भुट्टा या मक्का के डंठल शहद के साथ) और औषधीय झुंड प्रदान करने के लिए जिम्मेदार हैं। यह समय के साथ बदलता है।
“To provide well balanced Gou Food (Dry grass, corn or maize stubble with honey) and medicated herd (as per Charaka Samhita) to every single Desi Cows of the Gou-shala”
The word "Gou" in Sanskrit means 'light'. All of us must make a concerted effort to resurrect the ancient culture of Bharath. In ancient times, a cow in Bharath was worshiped as a Goumatha. As time passed, Goumatha fell victim to man's greed.
As God has created man above all the animals and birds, another special creation in this land of Bharat called ‘Cow’. Such a unique, wonderful creation especially created for the salvation of mankind.
"ಗೋಶಾಲೆಯ ಪ್ರತಿಯೊಂದು ದೇಸಿ ಹಸುಗಳಿಗೂ ಸಮತೋಲಿತ ಗೋವು ಆಹಾರ (ಒಣ ಹುಲ್ಲು, ಜೋಳ ಅಥವಾ ಜೇನುತುಪ್ಪದೊಂದಿಗೆ ಜೋಳದ ಕಡ್ಡಿ) ಮತ್ತು ಔಷಧೀಯ ಹಿಂಡನ್ನು (ಚರಕ ಸಂಹಿತೆಯ ಪ್ರಕಾರ) ಒದಗಿಸುವುದು"
ಸಂಸ್ಕೃತದಲ್ಲಿ "ಗೌ" ಪದದ ಅರ್ಥ 'ಬೆಳಕು'. ಭಾರತದ ಪ್ರಾಚೀನ ಸಂಸ್ಕೃತಿಯನ್ನು ಪುನರುತ್ಥಾನಗೊಳಿಸಲು ನಾವೆಲ್ಲರೂ ಸಂಘಟಿತ ಪ್ರಯತ್ನ ಮಾಡಬೇಕು. ಪ್ರಾಚೀನ ಕಾಲದಲ್ಲಿ, ಭಾರತದಲ್ಲಿ ಹಸುವನ್ನು ಗೋಮಾತೆ ಎಂದು ಪೂಜಿಸಲಾಗುತ್ತಿತ್ತು. ಕಾಲ ಕಳೆದಂತೆ ಗೋಮಾತೆ ಮನುಷ್ಯನ ದುರಾಸೆಗೆ ಬಲಿಯಾದಳು.
ಪರಮಾತ್ಮ ಮನುಷ್ಯನನ್ನು ಸೃಷ್ಟಿಸಿದಂತೆ, ಈ ಭಾರತ ಭೂಮಿಯಲ್ಲಿ 'ಗೋವನ್ನು ಸೃಷ್ಟಿ ಮಾಡಿದ. ಅಂತಹ ವಿಶಿಷ್ಟವಾದ, ಅದ್ಭುತವಾದ ಸೃಷ್ಟಿ ವಿಶೇಷವಾಗಿ ಮನುಕುಲದ ಉದ್ಧಾರಕ್ಕೆ ಮತ್ತು ಮೋಕ್ಷಕ್ಕಾಗಿ ಸೃಷ್ಟಿಸಿದ.
"गौशाला में प्रत्येक देसी गाय को संतुलित चारे (सूखी घास, मक्का या मक्के के डंठल शहद के साथ) और औषधीय झंड (चरक संहिता के अनुसार) का प्रावधान"
संस्कृत में "गौ" शब्द का अर्थ है 'प्रकाश'। भारत की प्राचीन संस्कृति को पुनर्जीवित करने के लिए हम सभी को मिलाकर प्रयास करना चाहिए। प्राचीन काल में भारत में गाय को गौमाता के रूप में पूजा जाता था। जैसे-जैसे समय बीतता गया, गाय मनुष्य के लालच का शिकार होती गई।
जैसे भगवान ने मनुष्य को बनाया, वैसे ही उसने भारत की इस भूमि पर 'गाय' बनाई। ऐसी अनोखी, अद्भुत रचना विशेष रूप से मानव जाति के उद्धार और मुक्ति केलिए बनाई गई थी।
We have seen the examples from the history of what happens when one goes against the nature’s creation. In the name of modernisation, Cows are used mainly for the commercial production of milk; we are using techniques which damage the Gou’s udder. This is the result of so called western/modern science, which is causing great pain to Goumatha and her family. Humans ignoring nature’s balance are responsible for today's catastrophic consequences, environmental imbalances and modern diseases.
We believe that getting cow back into the "Goumatha" position is the key to solve external and internal (spiritual) problems of Bharath and also of the entire world. The revival of the ancient culture of Bharath has already begun to take place in the world. The goal of this Abhiyana is to find out how Cows and Gou-shala are useful to the mankind in all the aspects of modern life - nutrition, health, agriculture and economy.
“The sole purpose is saving Gouvansha and good breeding of Desi Cows.”
ಪ್ರಕೃತಿಯ ಸೃಷ್ಟಿಗೆ ವಿರುದ್ಧವಾಗಿ ಹೋದಾಗ ಏನಾಗುತ್ತದೆ ಎಂಬುದಕ್ಕೆ ನಾವು ಇತಿಹಾಸದಲ್ಲಿ ಆಗಿರುವುದನ್ನು ನೋಡಿದ್ದೇವೆ. ಆಧುನೀಕರಣದ ಹೆಸರಿನಲ್ಲಿ, ಹಸುಗಳನ್ನು ಮುಖ್ಯವಾಗಿ ಹಾಲಿನ ವಾಣಿಜ್ಯ ಉತ್ಪಾದನೆಗೆ ಬಳಸಲಾಗುತ್ತದೆ; ನಾವು ಗೋವಿನ ಕೆಚ್ಚಲು ಹಾನಿ ಮಾಡುವ ತಂತ್ರಗಳನ್ನು ಬಳಸುತ್ತಿದ್ದೇವೆ. ಇದು ಪಾಶ್ಚಿಮಾತ್ಯ/ಆಧುನಿಕ ವಿಜ್ಞಾನದ ಫಲಿತಾಂಶವಾಗಿದೆ, ಇದು ಗೌಮಾತಾ ಮತ್ತು ಅವರ ಕುಟುಂಬಕ್ಕೆ ತೀವ್ರ ನೋವನ್ನು ಉಂಟುಮಾಡುತ್ತಿದೆ. ಪ್ರಕೃತಿಯ ಸಮತೋಲನವನ್ನು ನಿರ್ಲಕ್ಷಿಸುವ ಮಾನವರು ಇಂದಿನ ದುರಂತ ಪರಿಣಾಮಗಳು, ಪರಿಸರ ಅಸಮತೋಲನ ಮತ್ತು ಆಧುನಿಕ ರೋಗಗಳಿಗೆ ಕಾರಣರಾಗಿದ್ದಾರೆ.
ಹಸುವನ್ನು "ಗೌಮಾತಾ" ಸ್ಥಾನಕ್ಕೆ ಮರಳಿ ಪಡೆಯುವುದು ಭಾರತ ಮತ್ತು ಇಡೀ ಪ್ರಪಂಚದ ಬಾಹ್ಯ ಮತ್ತು ಆಂತರಿಕ (ಆಧ್ಯಾತ್ಮಿಕ) ಸಮಸ್ಯೆಗಳನ್ನು ಪರಿಹರಿಸುವ ಕೀಲಿಯಾಗಿದೆ ಎಂದು ನಾವು ನಂಬುತ್ತೇವೆ. ಭಾರತದ ಪ್ರಾಚೀನ ಸಂಸ್ಕೃತಿಯ ಪುನರುಜ್ಜೀವನವು ಈಗಾಗಲೇ ಜಗತ್ತಿನಲ್ಲಿ ನಡೆಯಲು ಪ್ರಾರಂಭಿಸಿದೆ. ಈ ಅಭಿಯಾನದ ಗುರಿಯು ಗೋವುಗಳು ಮತ್ತು ಗೋಶಾಲೆಗಳು ಆಧುನಿಕ ಜೀವನದ ಎಲ್ಲಾ ಅಂಶಗಳಲ್ಲಿ ಮಾನವಕುಲಕ್ಕೆ ಹೇಗೆ ಉಪಯುಕ್ತವಾಗಿವೆ ಎಂಬುದನ್ನು ಕಂಡುಹಿಡಿಯುವುದು - ಪೋಷಣೆ, ಆರೋಗ್ಯ, ಕೃಷಿ ಮತ್ತು ಆರ್ಥಿಕತೆ.
"ಗೌವಂಶವನ್ನು ಉಳಿಸುವುದು ಮತ್ತು ದೇಸಿ ಹಸುಗಳ ಉತ್ತಮ ತಳಿಯನ್ನು ಉಳಿಸುವುದು ಏಕೈಕ ಉದ್ದೇಶವಾಗಿದೆ."
हमने इतिहास में देखा है कि जब प्रकृति अपनी रचना के विरुद्ध जाती है तो क्या होता है। आधुनिकरण के नाम पर, गायों का मुख्य रूप से दूध के व्यावसायिक उत्पादन के लिए उपयोग किया जाता है; हम ऐसी तकनीक का इस्तेमाल कर रहे हैं जो गाय के थन को नुकसान पहुंचाती है। यह पाश्चात्य/आधुनिक विज्ञान का परिणाम है, जिससे गौमाता और उसके परिवार को घोर पीड़ा हो रही है। प्रकृति के संतुलन की उपेक्षा करने वाले मनुष्य आज के दुखद परिणामों, पारिस्थितिक असंतुलन और आधुनिक बीमारियों के लिए जिम्मेदार हैं।
हमारा मानना है कि गाय को वापस "गौमाता" की स्थिति में लाना भारत और पूरे विश्व की बाहरी और आंतरिक (आध्यात्मिक) समस्याओं को हल करने की कुंजी है। विश्व में भारत की प्राचीन संस्कृति का पुनरुद्धार शुरू हो चुका है। अभियान का उद्देश्य यह पता लगाना है कि आधुनिक जीवन के सभी पहलुओं - पोषण, स्वास्थ्य, कृषि और अर्थव्यवस्था में गाय और गौशाला मानव जाति को कैसे लाभान्वित करती हैं।
"एकमात्र उद्देश्य देसी गायों को बचाना और देसी गायों की सर्वोत्तम नस्ल को बचाना है।"
Teaching Traditional Goupalane - Key Points:
We are going to mentor on this activity to every desi Gou-shala
ಸಾಂಪ್ರದಾಯಿಕ ಗೋಪಾಲನೆ ಕಲಿಸುವುದು - ಮುಖ್ಯ ಅಂಶಗಳು:
ನಾವು ಪ್ರತಿ ದೇಸಿ ಗೌಶಾಲಾಗೆ ಈ ಚಟುವಟಿಕೆಯ ಕುರಿತು ಮಾರ್ಗದರ್ಶನ ನೀಡಲಿದ್ದೇವೆ
पारंपरिक गौपालन सिखाना - मुख्य केन्द्र:
हम इस गतिविधि पर हर देसी गौशाला का मार्गदर्शन करने जा रहे हैं
Mentoring Farming practices
In today's situation, farmers have adopted many types of regional farming practices. In reality, the farming practices followed by our previous generations never reached us. The main reason is the post-independence educational system followed by in our country.
Our elders have demonstrated the use of climate-friendly fertilizers and pesticides in simple yet effective ways. New farming research and development was not needed for Bharath and there is a strong need for revival of the proven old system.
Farmers through traditional farming using Desi Cows can achieve improved crop quality, quantity and more profit. It requires continuous effort and a profitable farm can be developed, at very less expense. By learning about the quality of the soil, one can harvest three crops a year. It is made possible through the traditional system.
Many products can be manufactured from milk, Goumaya and Cow-mutra of non-milking cows, milking cows, calves, oxen and bulls. Fertilizers, pesticides, weed killers, chemical free soaps, tooth powders; paints are to name a few. The intention of this Abhiyana is to make these products available to the farmer at an affordable price.
ಕೃಷಿ ಪದ್ಧತಿಗಳ ಮಾರ್ಗದರ್ಶನ:
ಇಂದಿನ ಪರಿಸ್ಥಿತಿಯಲ್ಲಿ, ರೈತರು ಅನೇಕ ರೀತಿಯ ಪ್ರಾದೇಶಿಕ ಕೃಷಿ ಪದ್ಧತಿಗಳನ್ನು ಅಳವಡಿಸಿಕೊಂಡಿದ್ದಾರೆ. ವಾಸ್ತವದಲ್ಲಿ ನಮ್ಮ ಹಿಂದಿನ ತಲೆಮಾರಿನವರು ಅನುಸರಿಸುತ್ತಿದ್ದ ಕೃಷಿ ಪದ್ಧತಿ ನಮಗೆ ತಲುಪಲೇ ಇಲ್ಲ. ಸ್ವಾತಂತ್ರ್ಯಾನಂತರ ನಮ್ಮ ದೇಶದಲ್ಲಿ ಅನುಸರಿಸುತ್ತಿರುವ ಶಿಕ್ಷಣ ಪದ್ಧತಿಯೇ ಮುಖ್ಯ ಕಾರಣ.
ನಮ್ಮ ಹಿರಿಯರು ಹವಾಮಾನಕ್ಕೆ ಅನುಗುಣವಾಗಿ ರಸಗೊಬ್ಬರಗಳು ಮತ್ತು ಕೀಟನಾಶಕಗಳ ಬಳಕೆಯನ್ನು ಸರಳ ಮತ್ತು ಪರಿಣಾಮಕಾರಿ ವಿಧಾನಗಳಲ್ಲಿ ಪ್ರದರ್ಶಿಸಿದ್ದಾರೆ. ಹೊಸ ಕೃಷಿ ಸಂಶೋಧನೆ ಮತ್ತು ಅಭಿವೃದ್ಧಿ ಭಾರತಕ್ಕೆ ಅಗತ್ಯವಿಲ್ಲ ಮತ್ತು ಸಾಬೀತಾಗಿರುವ ಹಳೆಯ ಪದ್ಧತಿಯ ಪುನರುಜ್ಜೀವನದ ಬಲವಾದ ಅವಶ್ಯಕತೆಯಿದೆ.
ದೇಸಿ ಹಸುಗಳನ್ನು ಬಳಸಿಕೊಂಡು ಸಾಂಪ್ರದಾಯಿಕ ಕೃಷಿಯ ಮೂಲಕ ರೈತರು ಸುಧಾರಿತ ಬೆಳೆ ಗುಣಮಟ್ಟ, ಪ್ರಮಾಣ ಮತ್ತು ಹೆಚ್ಚಿನ ಲಾಭವನ್ನು ಪಡೆಯಬಹುದು. ಇದಕ್ಕೆ ನಿರಂತರ ಪ್ರಯತ್ನದ ಅಗತ್ಯವಿದೆ ಮತ್ತು ಕಡಿಮೆ ವೆಚ್ಚದಲ್ಲಿ ಲಾಭದಾಯಕ ಕೃಷಿಯನ್ನು ಮಾಡಿ ತೋರಿಸುವ ಅವಶ್ಯಕತೆಯಿದೆ. ಮಣ್ಣಿನ ಗುಣಮಟ್ಟದ ಬಗ್ಗೆ ತಿಳಿದುಕೊಂಡರೆ ವರ್ಷಕ್ಕೆ ಮೂರು ಬೆಳೆ, 3 layer ಬೆಳೆ ತೆಗೆಯಬಹುದು. ಸಾಂಪ್ರದಾಯಿಕ ವ್ಯವಸ್ಥೆಯ ಮೂಲಕ ಇದು ಸಾಧ್ಯವಾಗಿದೆ.
ಹಾಲುಕರೆಯದ ಹಸುಗಳು, ಹಾಲುಕರೆಯುವ ಹಸುಗಳು, ಕರುಗಳು, ಎತ್ತುಗಳು ಮತ್ತು ಎತ್ತುಗಳ ಹಾಲು, ಗೋಮಯ ಮತ್ತು ಗೋಮೂತ್ರದಿಂದ ಅನೇಕ ಉತ್ಪನ್ನಗಳನ್ನು ತಯಾರಿಸಬಹುದು. ಹೆಸರಿಸಬೇಕೆಂದರೆ - ರಸಗೊಬ್ಬರಗಳು, ಕೀಟನಾಶಕಗಳು, ಕಳೆ ನಾಶಕಗಳು, ರಾಸಾಯನಿಕ ಮುಕ್ತ ಸಾಬೂನುಗಳು, ಹಲ್ಲಿನ ಪುಡಿಗಳು; ಬಣ್ಣಗಳು. ಈ ಉತ್ಪನ್ನಗಳು ಕೈಗೆಟಕುವ ದರದಲ್ಲಿ ಸಮಾಜಕ್ಕೆ ದೊರೆಯುವಂತೆ ಮಾಡುವುದು ಈ ಅಭಿಯಾನದ ಉದ್ದೇಶವಾಗಿದೆ.
कृषि पद्धतियों के लिए मार्गदर्शन:
आज की स्थिति में, किसानों ने कई प्रकार की विदेशी कृषि पद्धतियों को अपनाया है। वास्तव में, हमारी पिछली पीढ़ियों द्वारा अपनाई गई कृषि पद्धतियाँ हम तक कभी नहीं पहुँची हैं। इसका मुख्य कारण आजादी के बाद हमारे देश में अपनाई जाने वाली शिक्षा प्रणाली है।
हमारे वरिष्ठजनों ने वातावरण के अनुसार सरल और प्रभावी तरीके से खाद और कीटनाशकों के उपयोग बताया और किया भी । भारत को नए कृषि अनुसंधान और विकास की आवश्यकता नहीं है और सिद्ध पुरानी प्रथाओं के पुनरुद्धार की सख्त आवश्यकता है।
किसान देसी गायों का उपयोग कर पारंपरिक खेती के माध्यम से फसल की गुणवत्ता, मात्रा और उच्च लाभ में सुधार कर सकते हैं। इसके लिए निरंतर प्रयास की आवश्यकता है और कम लागत पर लाभदायक खेती का प्रदर्शन करने की आवश्यकता है। यदि आप मिट्टी की गुणवत्ता के बारे में जानते हैं, तो आप एक वर्ष में तीन फसलें, 3 परत वाली फसलें ले सकते हैं। यह पारंपरिक प्रणाली से संभव है।
दूध न देने वाली गायों, दूध देने वाली गायों, बछड़ों, बैलों और सांडों के दूध, गाय के दूध और गाय के मूत्र से कई उत्पाद बनाए जा सकते हैं। कुछ नाम रखने के लिए -खाद, कीटनाशक, खरपतवार नाशक, रसायन मुक्त साबुन, टूथ पाउडर; रंग । इस अभियान का उद्देश्य समाज को इन उत्पादों को किफायती मूल्य पर उपलब्ध कराना है।
In this busy modern life, we neglect personal health. Packed and processed food adds harmful chemicals to our body. Pollutants of all types contaminate our body. Lack of emotional space and lifestyle issues add to the problem. Stressful working and living conditions affect our health. Here is a solution to naturally rejuvenate you by means of Living in our Desi Gou-shala. It’s our ancestors, rushi-munis used to do.
Gaugopa is starting this Abhiyana for 50 desi Cows. The Abhiyana vision is to facilitate the nutritious food for all desi cows in Karnataka
ಈ ಬಿಡುವಿಲ್ಲದ ಆಧುನಿಕ ಜೀವನದಲ್ಲಿ, ನಾವು ವೈಯಕ್ತಿಕ ಆರೋಗ್ಯವನ್ನು ನಿರ್ಲಕ್ಷಿಸುತ್ತಿದ್ದೇವೆ. ಪ್ಯಾಕ್ ಮಾಡಿದ ಮತ್ತು ಸಂಸ್ಕರಿಸಿದ ಆಹಾರವು ನಮ್ಮ ದೇಹಕ್ಕೆ ಹಾನಿಕಾರಕ, ಅದಕ್ಕೆ ರಾಸಾಯನಿಕಗಳನ್ನು ಸೇರಿಸಿರುತ್ತಾರೆ. ಎಲ್ಲಾ ರೀತಿಯ ಮಾಲಿನ್ಯಕಾರಕಗಳು ನಮ್ಮ ದೇಹವನ್ನು ಕಲುಷಿತಗೊಳಿಸುತ್ತವೆ. ಭಾವನಾತ್ಮಕ ಸ್ಥಳದ ಕೊರತೆ ಮತ್ತು ಜೀವನಶೈಲಿಯ ಸಮಸ್ಯೆಗಳು ಸಮಸ್ಯೆಯನ್ನು ಹೆಚ್ಚಿಸುತ್ತವೆ. ಒತ್ತಡದ ಕೆಲಸ ಮತ್ತು ಜೀವನ ಪರಿಸ್ಥಿತಿಗಳು ನಮ್ಮ ಆರೋಗ್ಯದ ಮೇಲೆ ಪರಿಣಾಮ ಬೀರುತ್ತವೆ. ನಮ್ಮ ದೇಸಿ ಗೋಶಾಲೆಯಲ್ಲಿ ವಾಸಿಸುವ ಮೂಲಕ ನೈಸರ್ಗಿಕವಾಗಿ ನಿಮ್ಮನ್ನು ಪುನರ್ಯೌವನಗೊಳಿಸುವುದಕ್ಕೆ ಇಲ್ಲಿ ಪರಿಹಾರವಿದೆ. ಇದು ನಮ್ಮ ಪೂರ್ವಜರು, ಋಷಿಮುನಿಗಳು ತೋರಿಸಿಕೊಟ್ಟಿದ್ದಾರೆ.
50 ದೇಸಿ ಹಸುಗಳಿಗಾಗಿ ಗೌಗೋಪ ಈ ಅಭಿಯಾನ ಆರಂಭಿಸಿದ್ದಾರೆ. ಕರ್ನಾಟಕದ ಎಲ್ಲಾ ದೇಸಿ ಹಸುಗಳಿಗೆ ಪೌಷ್ಟಿಕ ಆಹಾರ ಒದಗಿಸುವುದು ಅಭಿಯಾನದ ಉದ್ದೇಶವಾಗಿದೆ
भागदौड़ भरी जिंदगी में हम निजी स्वास्थ्य को नजर अंदाज करते जा रहे हैं। पैकेज्ड और प्रोसेस्ड फूड हमारे शरीर के लिए हानिकारक होता है, इसमें केमिकल मिलाए जाते हैं। सभी प्रकार के प्रदूषक हमारे शरीर को दूषित करते हैं। भावनात्मक जीवन की कमी और जीवनशैली से जुड़ी समस्याएं समस्या को और बढ़ा देती हैं। तनावपूर्ण काम और रहने की स्थिति हमारे स्वास्थ्य को प्रभावित करती है। यहां हमारी देसी गौशाला में रहकर खुद को प्राकृतिक रूप से तरोताजा करने का उपाय है। यह हमारे पूर्वजों और ऋषियों ने दिखाया है।
शुरुवात, गौगोपा ने 50 देसी गायों के लिए यह अभियान शुरू किया है। अभियान का उद्देश्य कर्नाटक में सभी देसी गायों को पौष्टिक भोजन प्रदान करना है
Food Details Food/day (kg)
ಛಳಿಗಾಲದಲ್ಲಿ ಹಿಂಡಿ ಕೊಡುವ ರೀತಿ:
ಆಕಳುಗಳಿಗೆ ಹಿಂಡಿ ಅಥವಾ ಭೂಸಾ ಯಾವುದರಲ್ಲಿ ಕೊಡಬೇಕು. ಲೋಹದಲ್ಲಿ ಕೊಡಬೇಕು. ಪ್ಲಾಸ್ಟಿಕ್ನಲ್ಲಿ ಯಾವುದೇ ಕಾರಣಕ್ಕೂ ಕೊಡಬಾರದು
Total: 1.555 Kg
Every day 1.555kg of Bhusa (Charaka Samhita) should be given to each cow. 2 hours early soaked inside hot water in Iron Vessel. Then neatly mix and feed to the cow. Within 2-3 months cow health routine will be changing, start giving good gobar, urine and more milk also
Managing Trustee:
Advisory Trustees:
Trustees:
Gougopa Consultants:
Gougopa registered: SMG-4-00074-2023-24
PAN: AAETG4558K
Gougopa Trust®
State Bank of India
A/c: 42057494795
IFSC: SBIN0061841
After payment, kindly update your name, number, email ID.
If cows get nourished forage and medicated fodder, then will get good gobar, Goumutra and Milk. By making by-product, every Goushala become
"Atma-Nirbhara Goualaya".
Gougopa | Shakhambari |1st Floor | Dr. C L Shamanna Road | Shivamogga |
577 201 | Karnataka | Bharath
Website: gougopa.org Email: gougopa@gmail.com
Phone: +91 9880 55 1619, +91 8088 93 4155 (shrikanth, ದನಕಾಯೋನು)
I am available in whatsApp, Telegram (kanthijois) and Instagram (shrikanthjois)
Copyright © 2024 Gougopa - All Rights Reserved.
Powered by GoDaddy
We use cookies to analyze website traffic and optimize your website experience. By accepting our use of cookies, your data will be aggregated with all other user data.